Autor: Róbert Repka
Fotoreport z výstavy nájdete tu
Moderný človek sa vždy usiloval získať a udržať si významnú mieru kontroly a správy nad prírodným svetom. Privlastnením si prírody moderná kultúra nadobudla presvedčenie o svojej úplnej nezávislosti, autonómii a suverenite voči svojmu okoliu.
Spočiatku bola snaha o jej ovládanie motivovaná predstavou raja – Edenu, teda uchovaním čistého a nedotknutého. Antropocén, klimatická a ekologická kríza, choroby a pandémie však dali vzniknúť novej predstave – Noemovej arche, ktorá má zachrániť všetko, čo je svojvoľne označené za hodné záchrany.
Jurajova tvorba reflektuje tieto procesy v prostredí zoologickej záhrady – modernej heterotopie, ktorá stiera hranice medzi divočinou a zajatím, prírodou a kultúrou, životom a smrťou. Spytuje samotnú predstavu nedotknutej „čistoty“ a odhaľuje skryté biopolitické mechanizmy poznania, moci a kontroly. Juraj pracuje so svojím starším dielom – fragmentom masívnej architektonickej štruktúry pochádzajúcej zo ZOO, ktorý teraz obsahuje presakujúcu a expandujúcu penu.
Metaforou „peny v klietke“ Martin poukazuje na širší sociálno-politický kontext a ukazuje nedostatočnosť akéhokoľvek mocenského režimu podmaniť si, uväzniť alebo podrobiť. Zároveň demonštruje, že formy sú nespútané a neuchopiteľné – unikajú, prekračujú hranice a neustále sa rozširujú.
Bývalé záhrady, dnes brownfield vo Viedni, slúžili Martinovi ako miesto na zbieranie fragmentov starého ocele a tehál. Tieto materiály následne formuje do podstavcov pre projektory, ktoré premietajú animované fotografie ozdobných prvkov plotov v pohybovej, takmer tanečnej podobe na steny priestoru.
Martin Chramosta je intermediálny umelec, pracuje najmä v oblasti sochárstva, kresby, videa a performancie. Vyštudoval Institut Kunst na HGK Basel vo Švajčiarsku. Štúdium voľného umenia na Akadémii výtvarných umení ho priviedlo do Viedne, kde tiež vyučoval na katedre sochárstva a priestoru na Vysokej škole úžitkového umenia. Chramostova tvorba, inšpirovaná architektonickými formami od staroveku cez secesiu až po postmodernizmus, pracuje s fragmentmi histórie, ktoré pretvára nečakanými spôsobmi. Výsledkom sú objekty v podobe fiktívnych dverí, brán, fasád či úlomkov zábradlí, ktoré si zachovávajú hravé prepojenie s realitou prostredníctvom detailov, ako je kľučka alebo iné odkazy na každodennosť.Ako svojrázne brány do minulosti tieto eklektické portály obracajú historické tropy naruby.
Juraj Rattaj absolvoval doktorandské štúdium v ateliéri Socha v 3D virtuálnom priestore a architektúre na VŠVU v Bratislave pod vedením prof. Patrika Kovačovského. V roku 2021 získal s kolektívom pedagógov a študentov VŠVU cenu za architektúru CE ZA AR. Od roku 2010 do roku 2023 spravoval artist-run galériu HotDock, ktorá bola zameraná na krátke prezentácie začínajúcich mladých autorov, kde zorganizoval viac ako stopäťdesiat výstav. Vo svojej tvorbe sa zamýšľa sa nad možnosťou socializovať techniku pomocou umenia. V súčasnosti sa venuje problému kolonizovanej prírody a snaží sa prehodnocovať naše nazeranie na tento problém.