METAFOTOGRAFIA – ukážka z knihy
Kapitola (PRI)VLASTNIŤ) – ukážka z knihy Metafotografia, autor Piotr Gąska
Kde sa nachádza svet ako miesto nepretržitej prevádzky, či nonstop otvorené nákupné centrum s nekonečnými možnosťami, úlohami, výberom a odbočkami?
Mohla by to byť otázka položená v jednom z populárnych televíznych programov; otázka za milión v súťaži s názvom, ktorý nenecháva miesto pre fantáziu, v hre Milionár. Hráč, ktorý by odpovedal, že je to svet sociálnych sietí, by zožal búrlivý potlesk publika, moderátor by ho zahrnul nadšenými gratuláciami, a médiá by o šťastnom hráčovi napísali krátky článok, pretože práve to je správna odpoveď.
A teraz nesúťažná otázka – kto pracuje v tejto megakorporácii, zhmotnenom sne raných kapitalistov? Odpoveď je jednoduchá a prekvapujúca zároveň. Sme to my. Samozrejme, nie je pre nás ľahké prijať a ešte ťažšie je pochopiť, že naša aktivita na sociálnych sieťach je neplatená práca. Je to dané tým,
„že na rozdiel od tradičnej práce, príležitostná digitálna práca vyzerá len ako výdavok kognitívneho prebytku, akt bytia rečníkom v komunikačnom systéme,“
presviedča nás umelec, pedagóg a teoretik Trebor Scholz v úvode knihy Digital Labour: The Internet as Factory and Playground (2012). Naša neviditeľná práca má však viditeľné a vyčísliteľné dôsledky, či skôr vyčísliteľné finančné výsledky, z ktorých nebenefitujeme.
Predtým než sme sa stali neplatenými zamestnancami veľkých korporácií, boli sme príjemcami ich produktov, za ktoré sme platili. Veľký úspech fotografického giganta Kodak bol založený nielen na tom, že zmenšil fotoaparát do malej krabičky a zrýchlil proces vyvolávania filmu. Zdá sa, že hlavným dôvodom jeho úspechu bola efektívna manipulácia, apelujúca na naše základné inštinkty. Slogan „Vy stlačíte spúšť, my urobíme zvyšok “ je skvelým príkladom reklamy, ktorá nás zbavuje povinnosti učiť sa nové veci, čo býva zdĺhavé a ťažké, a ako vieme, jedným zo základných princípov biologického života a prežitia celkovo je šetrenie energiou. Okrem jednoduchého ovládania fotoaparátu bez zbytočnej námahy ponúkol Kodak aj niečo iné. Dal ľuďom riešenie problému, ktorý sám vytvoril: ako upokojiť naše obavy zo straty dôležitých spomienok. Kodak Moment bola známa reklama z 80. rokov minulého storočia, ktorá nás mala rozplakať. Ak ste sa rozplakali, znamenalo to, že ste ochotní minúť ďalších 45 centov na kúpu malej žltej škatuľky, v ktorej bol zabalený fotografický film.
Dnešné reklamy už sa neodvolávajú iba na potrebu zaznamenávať naše spomienky. Okrem toho, že zdôrazňujú hodnotu mladosti, poukazujú aj na potrebu podeliť sa o svoje skúsenosti, prezentovať na sociálnych sieťach náš „autentický, nádherný“ život. Platformy sociálnych médií dokonale využívajú potenciál metafor, používajú sépiovo tónovaný jazyk a pozývajú nás voľne zdieľať obsah prostredníctvom albumov a fotiek, nie priečinkov a súborov s fotografiami. Odvolávaním sa na nostalgiu je ľahšie skryť skutočný zámer veľkých korporácií, ktorý je profitovať z nášho súkromného života sprístupneného verejnosti na internete.
