Pozri, čo mi rastie pod posteľu - kurátorský text

Napísali: Lucia Kotvanová, Kristián Šmelko

Fotoreport z výstavy si môžete pozrieť tu

Pod posteľou je tmavé a skľučujúce miesto, kde sa v detstve ukrývali strašidlá.

Nie je to tak aj v dospelosti? Teraz si ich tam ukladáme sami. Nakopené veci striedajú omrvinky a prach, ktorý sa na ne lepí. Schovávame tam to, čo nechceme vidieť, na čo nechceme myslieť. Všetko, čo nechceme mať na očiach – naše obavy, nepríjemne spomienky, trápenia, problémy, ale aj nesplnené túžby, sny, či ciele. Na akom poklade spíme?

Ak niečo schováme pod posteľ, môže to byť kontraproduktívne... môže to pod posteľou narásť…

Na výstave uvidíte diela, ktoré sme v zárodku či vo fáze rozpracovanosti nápadu odložili. Podvedome rástli ďalej a prerástli až sem. Sú to nápady, ktoré v tejto chvíli vytŕčajú spod postele.

Toto je ich aktuálna realita. Realita ovplyvnená nielen našim subjektívnym prežívaním, ale aj zrkadlením spoločenských dotykov a pretnutí okolo nás, ktoré priamo ovplyvňujú naše životy.

Posteľ sama je dosť lascívnou metaforou, predstavuje našu intimitu, stav spánku, bezmocnosť, podvedomie, v ktorom si nesieme tajné i súkromné. Život nie je taký, ako si ho predstavujeme, ani nemá byť. Preto diela, ktoré vyťahujeme spod postele už nemajú svoju pôvodnú podobu. Vyrástli, zmenili sa.

Témou výstavy je vnútorné prežívanie, sociálne fóbie a strachy, ktoré každý človek v rôznej miere v sebe nesie.

Dôležitou súčasťou výstavy je autorská intervencia do samotného priestoru. Prerastené diela zmenia svoju podobu a prisposobia sa, stanú sa site specific objektami – tu a teraz.

Vyliezli sme spod postele nielen so svojimi dielami, ale aj s vlastnou kožou. Koncept, ktorý výstava prináša, otvára aj súčasný aktuálny diskurz role kurátora, umelca a iných spolupracovníkov na výstavách. Provokačne sa práve sami vystavujúci stávame vlastnými kurátormi, čím stierame hranice medzi týmito rolami. Kde sú hranice medzi umením a kurátorstvom? Nie je aj samotný kurátorský text autorským umeleckým dielom?

Sme jeden druhému kurátorom, spolu sa posúvame niekam…. Tvoríme priestor pre skúšky, ktoré si kladieme sami. Môžeme sa pomýliť a to je v poriadku.

Výstavný projekt vychádza z troch kľúčových diel. Dielo „Chcela som urobiť dieru do sveta, ale zistila som že svet je už jedna veľká diera“ Lucie Kotvanovej zobrazuje sušiace sa mužské spodné prádlo, ktoré je hnedou niťou zaštopkané medzi nohami. Vzniklo v pandemickom období a skratkovito symbolizuje autorkinu frustráciu a vyrovnávanie sa so svojimi rolami v živote. Kotvanová, spolu s Luciou Čarneckou a Annou Mihókovou, je spoluautorkou druhého diela „Neprítomnosť“, ktoré znázorňuje vnútorný monológ – tok myšlienok vo verejnom a súkromnom prostredí. Je výpoveďou hektického rozmýšľania nad sebou, životom a povinnosťami. Presne toto dielo nadobudne na výstave svoju novú podobu, aktuálny rast spod postele.

Kotvanovej kľúčovým spoluautorom na výstave sa stáva Kristián Šmelko, ktorého oslovila na základe predchádzajúcej kurátorskej práce. Oslovil ju svojim dielom – performance „Podlomené kolená“, ktoré predstavuje konfrontáciu seba samého so sociálnou fóbiou, kedy sa autor sám vystavuje priamemu kontaktu so svojim strachom.

Lucia Kotvanová

Umelkyňa, kurátorka a galerijná pedagogička. Študovala na Trnavskej univerzite na Pedagogickej fakulte, odbor Animácia výtvarného umenia (Bc.) a na Vysokej škole výtvarných umení v Ateliéri IN (Mgr. Art). Ako výtvarníčka sa zúčastnila viacerých spoločných výstav na Slovensku a v Čechách. V roku 2014 vystavovala na Bienále Young Art v Moskve. Okrem iného sa venuje spoluorganizovaniu výstav a kultúrnych podujatí mladého súčasného umenia v alternatívnych priestoroch a vo verejnom priestore ako napríklad Sirotinec v Modre, výstava Voľný termín, spolupráca s oz Verejný podstavec, a podobne. Prednostne sa venuje sprostredkovaniu vizuálneho umenia rôznym cieľovým skupinám a venuje sa galerijnej pedagogike. Pôsobila v Kunsthalle Bratislava, kde spolu s Danielou Čarnou vydala dve knihy. V súčasnosti pôsobí v Slovenskej národnej galérii. Vo svojej tvorbe sa aktívne venuje práve diskurzu „umenia spolupráce“. Tvorí diela najrôznejších médií, primárne site specific diela, inštalácie, video art, performance a obsahovo sa venuje vnútornému svetu v konfrontácii s verejným dianím.

Kristián Šmelko

Umelec, študent, hudobník a textár. Študuje na Vysokej škole výtvarných umení v Ateliéri VVV (vizuálne, verbálne, verejné). Ako výtvarník sa zúčastnil niekoľko spoločných výstav, v roku 2023 Sirotinec v Modre, 2022 – multigeneračná skupinová výstava OSVIT v Bratislave a výstava () v Špirále pod Prašnou Baštou v Bratislave spolu s Kashou Potrohosh. Okrem iného sa aktívne venuje vedeniu kapely Krtko Bain a kamaráti, v ktorej vystupuje ako spevák, textár a gitarista. V súčasnosti pôsobí v Slovenskej národnej galérii. Vo výtvarnej tvorbe primárne kombinuje média hudby a textu v spojení s performance či inštaláciou. Obsahovo sa zameriava na fenomény, prežívanie vonkajších a vnútorných aktivít a humor.