Púťová atrakcia - kurátorský text

Autori: Pali Hovanec, Peter Barényi

Text: Lucia Kotvanová

Fotoreport k výstave nájdete tu

Výstava Púťová atrakcia nie je len názvom či metaforou, ktorá rámcuje diela oboch autorov. Je autentickým a jedinečným projektom vzniknutým priamo pre tento priestor a čas – doslovnou atrakciou.

Pojem púť prirodzene nesie dvojaký, historicky vrstvený význam. Na jednej strane odkazuje na náboženskú tradíciu – na cestu smerujúcu k posvätnému miestu, ktorá sprevádza človeka naprieč dejinami. Na druhej strane sa v bežnej reči spája s jarmokovou atrakciou, putovným vizuálnym divadlom kolotočov a svetiel. Z pôvodne duchovného zámeru sa v priebehu storočí neraz stáva prázdnou šou, povrchnou kulisou.

Barényi a Hovanec tento rozpor premieňajú na tvorivý princíp. Púť môže byť metaforou ich vlastného umeleckého procesu – cesty, ktorá ich formovala a ktorá sa prirodzene zapisuje do ich tvorby. Ich „púťová atrakcia“ sa stáva obrazom spoločnej reality.

Architektúra výstavy vyrastá ako site-specific dielo pripomínajúce improvizovanú katedrálu. Galerijný priestor je usporiadaný tak, aby viedol diváka centrálnou „loďou“ popod krížovú klenbu k dominantne nasvietenému oltáru, na ktorom sú vystavené fragmenty predchádzajúcej tvorby oboch autorov. Diela tak vstupujú do nových vzťahov a konštalácií – irónia sa prelína s úprimnosťou, svetelný jazyk jarmočných efektov s tradíciou sakrálnych ikon.

Ústredným prvkom je oltárny obraz Petra Barényiho z cyklu Presne to, čo vám v obývačke chýba. Fotografia readymade sošky Ježiška so špecificky zlomenými prstami, vytvárajúcimi neslušné gesto, je zasadená do opulentného, „nabobtnaného“ rámu. V dialógu s ňou stojí videoinštalácia Paliho Hovanca – Panenka Mária stúpajúca v pomalom, komickom „výťahovom“ nanebovstúpení. Hovanec dlhodobo pracuje so zbierkami náboženských predmetov, relikvií a lacných suvenírov, ktoré premieňa do svetelných, ironizujúcich scén. Estetika „párty priestoru“ a sakrálneho gýča sa v jeho tvorbe prelína s osobnou fascináciou. Špecifickým zakomponovaným dielom, ktoré sa obsahovo vymyká, je stolík zabalený do fólie, ktorá ho zakonzervováva. Tento stolík s náboženskými predmetmi je readymade patriaci Barényiho mame; takto ho mala pri posteli v nemocnici vo svojich posledných chvíľach.

Atmosféru výstavy dotvára zvuk hracej skrinky so Schubertovou Ave Maria, ktorý vytvára jemnú, až rušivú kontrapozíciu k vizuálnej nadsádzke. V priestore sa objavujú aj ďalšie prvky – umelé kvety, ruže zo strelnice, krepové girlandy a biely plyš –, ktoré sa stávajú súčasťou nového celku. Oltár sa tu mení na strelnicu, katedrála na jarmok.

Spoločným menovateľom diel oboch autorov je estetika „pozlátka“ – vizuálny jazyk lacnej atrakcie, ktorý však v sebe nesie kritický obsah. Ich tvorba vychádza z reality a autentického prežívania. Napriek tomu, že pracujú s náboženskými motívmi, nepreberajú ich duchovný charakter. Fascinuje ich vonkajšia fasáda – preexponovaná, nerealistická, často nepraktická a gýčová. Ich tvorba sa pohybuje na hrane ironickej reflexie: svet, ktorý vytvárajú, je smiešny aj dojemný, lacný aj presný.

Výstava Púťová atrakcia preto nie je iba prehliadkou diel, ale otvára priestor pre humor, kritiku a sebairóniu. Je to púť – každého z nás, no pre každého iná. Výstava tak neponúka duchovnú meditáciu, ale pohľad na mechanizmy vizuálnej kultúry: ako sa symboly vyprázdňujú, ako sa menia na dekorácie.