Re:play - kurátorský text

Kurátorka: Mariana Brinzová

Fotoreport z výstavy si môžete pozrieť tu

To, čo je pre tvorbu Dudas Brothers typické, je práve spontánne reagovanie a pohyby spoločensko-sociálnej a politickej klímy. Reagujú ako na globálnu problematiku, tak i na miestne, lokálne špecifiká a otázky. Napríklad aktuálnou sa stala téma nástupu novej vlády, postoje a vyhlásenia novej ministerky kultúry, či problematika dezinformácií a hoaxov. Tá už síce rezonuje zopár rokov, má však zhoršujúcu sa tendenciu. Dudas Brothers taktiež cyklicky poukazujú na rôzne vojenské konflikty, problematiku migračnej krízy a utečenectva. Isté spracovávané prístupy/problémy sú teda opakujúce sa a isté sú novovzniknuté/aktualizované, a tak sa prehrávajú a spúšťajú do nekonečna (replay). Názov RE:PLAY tak naráža na toto opakovanie sa a nepoučenie z histórie, zároveň odkazuje aj na hru a iróniu, ktorá je pre diela Dudas Brothers typická.

Séria objektov s názvom Is This the End of Conceptual Art or a New Beginning? od Juraja Dudáša hľadá odpovede na to, čo sa deje s umením založeným na koncepte. Zdeštruované poháre odkazujú na konceptuálne umenie a „spytujú sa“, či nastal jeho koniec, alebo pokračovanie vo forme „postkonceptu“ alebo ešte súčasnejších tendencií. Dva poháre sú statické a jeden kinetický, pričom zachytávajú postupný proces deštrukcie a dekonštrukcie. Objekty sú reakciou na intervenciu „Pohár čistej vody“ (1963) Júliusa Kollera, ktorý v nej využil ready-made obyčajného skleneného pohára.

Universe (2019) je ďalšou realizáciou od Juraja Dudáša. Je interaktívnou inštaláciou v podobe robotického zrkadla, ktoré reaguje na pohyb divákov/diváčok. Ide o zrkadlovú stenu, ktorá vytvára obraz v obraze a my ju môžeme chápať ako isté nastavenie zrkadla spoločnosti. Východiskom realizácie sa stali dve horské dediny v Taliansku a Nórsku, ktoré sú časť roka osvetľované odrazom z obrovských zrkadiel. Inak by na tieto dediny v dôsledku tieňa horského masívu nedopadalo slnko. Juraj Dudáš vníma dielo ako vizuálny symbol, kde zrkadlá vnášajú svetlo do tmy, problému alebo konfliktu. „Zároveň je to pre mňa symbol hľadania riešení, dávanie slnečnej energie a svetla. Svetlo ako nehmatateľná hmota, ktorá so sebou prináša aj teplo a pocit bezpečia. No to, čo v nás vyvoláva pocity bezpečia, sa veľmi rýchlo môže zmeniť na pocit ohrozenia. Stačí iný uhol a svetlo sa zmení na dym, oheň, spálenisko, a potom na chlad a prázdno. Presne tak, ako veríme v demokraciu, čo je príjemným teplom pre našu západnú civilizáciu, tak akútna strata schopnosti tolerancie voči inej civilizácii a neschopnosť tolerovať inakosť v nás zapaľuje oheň. Je táto situácia iba chybou v demokratickom systéme? Alebo naše krajiny spravujú nedôslední ľudia, ktorí nedokázali včas rozpoznať nebezpečenstvo?“

Spoločné dielo autorskej dvojice s názvom Krehké prímerie je objektom – okrúhlym stolom rozdeleným na štyri symetrické časti. Segmenty stola sú situované v rozličných výškach a jedna je dokonca položená na zemi. Každá časť reprezentuje priestor pre krajiny rokujúce o mieri. Pomyselný mierový stôl však stojí na tenkých nestabilných nohách, symbolicky, ale i doslovne/materiálne. V spoločnej intervencii Krehké prímerie Dudas Brothers vyjadrujú večnú nerovnosť medzi vyjednávajúcimi stranami, ktoré majú rôzne pozície vplyvu a moci. Nestabilný nie je len rokovací stôl, ale i možné výsledky rokovaní a dohôd. Toto ambivalentné dielo bolo pôvodne doplnené o performance, kde zamaskovaní autori stáli oproti sebe a viedli – neviedli dialóg bez slov. Vyjadrovali tým status quo a nemožnosť dialógu ako takého. Asi práve preto, že za anonymitu a masovosť sa dá skryť osobná zodpovednosť. Performance Krehké prímerie je súčasťou výstavy aj v priestore FOR MAAT, avšak autori tu už nevystupujú anonymne a zamaskovaní, ale v civile a priznávajú svoju individuálnu identitu. Rovnako k performance/happeningu prizývajú aj publikum, aby sa zapojilo, postavilo k rokovaciemu stolu a skúsilo nadviazať dialóg.

Ivan Dudáš na výstave RE:PLAY prezentuje viaceré diela, ktoré riešia aktuálnu, lokálnu problematiku. Napríklad nástup novej ministerky kultúry, ktorú vo svojom videoliste žiada o odstúpenie kvôli jej nekompetentnosti a dávnejším vyhláseniam na adresu migrantov. List dopĺňa projekcia zobrazujúca migrantov spiacich na vlakovej stanici, okolo ktorých bez povšimnutia chodia anonymní/é cestujúci/e. Ďalšie dielo taktiež súvisí s vyjadreniami ministerky kultúry a celkovou orientáciou vlády, ktorá preferuje nemiešanie kultúr a stavia na národnej hrdosti a vlastenectve. Ivan Dudáš na tieto vyhlásenia reaguje vo forme hry a irónie, keď ako narážku na to, „že sa nechceme nálepkovať (podľa vyjadrenia pani ministerky)“, vytvára nálepky slovenských dejateľov a i súčasných osobností a antiosobností z prostredia slovenskej kultúry a politiky. Nálepky ponúka i divákom/diváčkam, ktorí/é si môžu ľubovoľne vybrať a nalepiť ich priamo v priestore výstavy alebo kdekoľvek inde. Tému hry a jej stratégií vo vizuálnom umení v kombinácii tzv. vysokej a nízkej formy, či princípov, môžeme najlepšie vidieť v jeho ďalšom diele, ktoré osciluje medzi zábavou počítačových hier a umeleckou reflexiou nad problémami súčasnosti – jej digitálneho a mediálneho priestoru plného konšpirácií, postprávd, fake news a hoaxov.

VR inštalácia Ivana Dudáša s názvom Hoax Beater vznikla pôvodne s názvom ArtWars: Hoax Beater pre festival DOM 2019 AutoCorrect v Novej Cvernovke, ktorý sa zaoberal korektnosťou na rozhraní online a offline sveta a medziľudských vzťahov. Dielo vzniklo v spolupráci s Michalom Kabátom a Daliborom Bartošom a je prispôsobené na aktuálny kontext nástupu novej vlády SR. Hoax Beater (2019/2023) je interaktívnym dielom na pomedzí výtvarného diela a počítačovej hry, ktoré nám v čase hybridných vojen dezinformačných webov dáva hravou formou možnosť brániť sa a bojovať proti dezinformáciám a hoaxom. Divák/diváčka sa tak aspoň symbolicky môže stať súčasťou virtuálneho priestoru, kde môže zvíťaziť sloboda a pravda. VR inštalácia funguje na báze softvéru, prostredníctvom ktorého divák/diváčka spomedzi informácií v pláne hry rozhoduje o tom, čo je hoax a dezinformácia alebo kto je ich šíriteľom. Následne má možnosť túto nepravdivú informáciu alebo osobnosť svetelnými mečmi zničiť a získať body. VR na seba zámerne preberá vizualitu jednoduchej počítačovej zábavy, aby sa priblížila širšej verejnosti a ukázala, že umenie môže byť aj hra s odkazom na možnosť niečo zmeniť.

 Umelecký aktivizmus Dudas Brothers je špecifický a ako sa ukazuje, aj stále aktuálny a potrebný. Dudas Brothers sú v rámci slovenskej výtvarnej scény úkazom nielen preto, že sú súrodeneckým umeleckým duom. Alternatívny priestor FOR MAAT v Trenčíne im v rámci výstavy RE:PLAY poskytol priestorovo veľkorysé možnosti realizovať sa, čím sa zachovala/obnovila kontinuita ich spoločných projektov, ktorá hádam pretrvá aj do budúcnosti.

Ivan Dudáš (1980, Trnava) je absolventom magisterského štúdia na Katedre Maľby a iných médií na VŠVU v Bratislave a doktorandského štúdia na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici v Ateliéri Intermédií u doc. Miroslava Nicza. Je intermediálny umelec a pedagóg. Pracuje s nájdeným filmom, obrazom a zvukom (tzv. found footage), pričom sa venuje ich dekonštrukcii, interaktívnym presahom a možnosťou participácie diváctva. Mnoho jeho projektov spadá pod politický a sociálny aktivizmus. Dlhodobo spolupracuje s bratom Jurajom, s ktorým tvorí tandem Dudas Brothers.

Juraj Dudáš (1975, Trnava) je absolventom Otvoreného Ateliéru prof. Ruda Sikoru na VŠVU v Bratislave a Intermédií u prof. Milana Knížáka na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Je multimediálnym umelcom, pedagógom a v minulosti príležitostne i kurátorom výstav. Jeho diela majú postkonceptuálny charakter, pričom sa točia okolo interpretácií textov, hesiel a slov, ktoré sa pretavujú aj do inštalácií, objektov a performance. V ideovej rovine vychádza z aktuálnych sociálno-politických problematík a konfliktov, ktoré spracováva buď individuálne, alebo v rámci kolektívnej identity Dudas Brothers.