The democratic Hydra – kurátorský text

Kurátor: Filip Bielek

 Fotoreport z výstavy si môžete pozrieť tu

Všetci sme už niekedy počuli o postave z gréckej mytológie, tzv. Hydre – netvorovi s hadím telom a deviatimi dračími hlavami. Proti nej sa ako obvykle postaví bájny Heracles, ktorý jej postupne v mene hierarchie a poriadku v spoločnosti odtína jednu hlavu za druhou. Heracles víťazí,  spomínaná hierarchia  a poriadok sú obnovené, ľudia jasajú, skrátka – všetko je zas ako predtým. Po vypočutí tohto príbehu sa nám však naskytá otázka – je spútavanie obyvateľov do hierarchicky ukotvených systémov, ktoré dávali zmysel spoločnostiam  v minulosti, ešte stále prínosom aj pre človeka dneška?

Projektom The democratic Hydra autor Marek Štuller obsahovo nadväzuje na  jeho staršie dielo Chimera (2020), v ktorom sa autor  zaoberal prácou budúcnosti – aktuálnou témou, ktorá už dnes robí vrásky na čele podstatnej časti spoločnosti. Skôr ako len suchou konštatáciou tejto skutočnosti sa Štuller zaoberal špekulatívnymi metódami a praktikami, ktorými je možné túto, ako aj obdobné súčasné spoločenské krízy – či, lepšie povedané – výzvy, riešiť. Pri hlbšom premýšľaní nad týmto projektom začal Štuller narážať na spôsoby praxe občianskej neposlušnosti, a na myšlienky v tom čase bližšie nešpecifikovaného nového spoločného postupu voči zachovaniu princípu nemennosti súčasného demokratického politicko – spoločenského systému, predkladaného jeho ekonomickými a politickými elitami. Tento spoločný postup však nemá slúžiť na likvidáciu demokracie, ale práve naopak ju prehlbovať či prekopávať, a v tomto duchu sa zamýšľať nad tým, čo všetko nové je schopné priniesť demokratické spoločenské zriadenie, ak budeme s odvahou na hrudi vítať experiment a fluiditu ako prirodzenú súčasť organizmu tohto spoločenského zriadenia – namiesto toho, aby sme ho sústavne spútavali opratami konzumu a materializmu. Spomínaná fluidita je o to viac žiadúca vo svetle najväčších problémov súčasnosti (pandémie, ekologickej krízy, hroziacich migračných vĺn, digitálnej kontroly, kríze bývania, vojny a propagande), kedy je koncept národného štátu či trhu v klasickom ponímaní prikrátky.

Jadrom projektu The democratic Hydra je teda premenlivosť a tekavosť systémov ekonomických alebo sociálnych, s dôrazom na naše možnosti tvoriť rovnostárskejšie, demokratickejšie a udržateľnejšie spoločnosti s ohľadom na environmentálne problémy súčasného sveta. Chápanie strachu z pojmu „fluidnosť systému“ tak, ako ju chápu súčasní politickí a ekonomickí lídri, autor prirovnáva k obrazu prírodných močarísk, ako prostredia nevhodného pre život, ktoré vyvoláva v človeku pocit ohrozenia a neznáma. Tie sa snaží človek odnepamäti spútať do podoby neohrozujúcej životy či majetok spoločnosti. Je tento prístup k biotopom, ako sú močariská, správny? Myslím, že väčšina z nás vie, že na základe posledných poznatkov a pozorovaní, že nie. A nie je tento obraz podobný tomu, ako strnulo a zastaralo, ak nie priam spiatočnícky, premýšľame nad spoločnosťou, jej hierarchizáciou, prístupu k práci či nad politickými zriadeniami naprieč celou planétou? Myslím, že tak trocha hej.

______________________

Projekt The democratic Hydra formálne pozostáva z troch starších Štullerových diel: Priehradoborec (2018) (drevená kostra lode ktorej kabína je obalená lešenárskou sieťovinou (4,7m x 2,2m x 2,2m)), Chimera (2020) (drevená konštrukcia chiméry – 3 hlavy 3Dtlač a levie laby z polystyrénu (4,2m x 3m x 2,2m)), Enemies of all mankind (drevená konštrukcia opačného dvojkríža kde namiesto dlhšieho ramena je hrudný kôš s rukami ( 4,5m x 3m x 1m)). Staršie diela sú doplnené inštaláciou z naplaveného dreva a silikónu. Celá inštalácia je podporená zvukom a premietaním záberov z lužných lesov.

Marek Štuller pochádza z Bratislavy, študoval na bratislavskej VŠVU, ukončil Absolvoval odbor Socha, objekt, inštalácia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v ateliéri Socha v 3D virtuálnom priestore a architektúre u prof. Patrika Kovačovského. Počas štúdia bol na jednosemestrálnych stážach v Španielsku na škole EASD València a v Ateliéri priestorových komunikácií + u prof. Mgr. art. Antona Čierneho. Je zakladateľom a galeristom verejnej platformy Monolith.

Vo svojich dielach sa snaží vychádzať z aktuálnych problémov, systematicky rozpracováva tému ekológie a vyjadruje sa k súčasným spoločensko-politickým problémom. Primárne pracuje s recyklovanými materiálmi, drevom, polystyrénom a ready-madeom.