Výstava - kurátorský text
10.1. – 31.1.2025
Autorstvo: Žovinec bros, Juraj Toman, Naďa Koyšová, Jana Gombiková, Andrej Danóczi, Dušan Chrastina, Veronika Marek Markovičová, Tomáš Tulis, Piotr Gąska
Výstava je kolektívnou výstavou členov a členiek FOR MAATu a ich priateľov.
1. Juraj Toman
Princíp mojej tvorby je založený na kombinovaní tém, žánrov a výtvarných postupov, vychádzajúcich z reflexie prostredia v ktorom žijem a pracujem. Plenérová, aj ateliérová maľba mestského periférneho prostredia môže fungovať ako autonómny obraz, no môže sa stať podkladovou kulisou pre figurálnu kompozíciu s reálnymi osobami, ktoré zachytávam staronovom maliarskom programe (sú to premaľby starších v niektorých prípadoch aj 15 ročných plátien), tento jav využívam zámerne. Treba povedať, že je to jedna z maliarskych polôh, ktorú striedam hlavne s plenérovou maľbou mestskej krajiny, ale aj maľbou zátiší, či maľbou podľa fotografickej predlohy. Tieto postupy sa však vzájomne nevymedzujú, ale naopak postupom času a ďalších realizácií prepájajú v prekvapivé spojenia. „Objav”, že v obraze môže nenápadne pôsobiť ešte iný obraz, mi dal silný impulz túto tému ďalej rozvíjať. Literárnu paralelu som našiel v knihe od Michala Ajvaza Druhé město. Hlavná postava sa noc čo noc prepadáva do paralelnej magickej Prahy, do mesta v meste, podobne ako postavy v mojich nočných maľbách prechádzajú z obrazu do obrazu.
2. Naďa Koyšová
,,Nie sme ľudské bytosti, ktoré zažívajú spirituálnu skúsenosť. Sme spirituálne bytosti, ktoré zažívajú ľudskú skúsenosť.’’
RuPaul, drag queen
Maľba v Koyšovej ponímaní je takmer fyzický akt prežívania, ohmatávania cudzej skúsenosti, cudzieho tela, identity. Vo svojich najnovších prácach skúma sexualitu ako formu slobody a sebavyjadrenia. Drag queens ju zaujímajú svojou odvahou k vizuálnej inakosti, kedy využívajú svoj vzhľad a sexualitu ako formu umenia a boja za slobodu. V prípade pronografických výjavov posúva tému tela a telesnosti do extrémnej roviny, kedy s priznanou voyerskou fascináciou prostredníctvom media maľby narušuje hranice medzi vulgárnym a kultivovaným.
(Text Jana Gombiková)
3. Tomáš Tulis
Práca JERNIGAN / SARCOPHAGUS je voľná apropriácia jedného z videí projektu VISIBLE HUMAN, ktorý sa zaoberá anatomickým obrazom človeka.Vybrané video stvárňuje postupný prierez ľudským telom a prispelo k tomu ho lepšie pochopiť . Telo patrilo Josephovi Paulovi Jerniganovi, ktorý bol v roku 1981 odsúdený na smrť za vraždu 75-ročného muža, ktorý ho pristihol pri krádeži mikrovlnnej rúry a rádia. Tento krutý čin spáchal zo strachu, že by ho muž mohol identifikovať. Jernigan strávil dvanásť rokov vo väzení, než jeho poslednú žiadosť o milosť zamietli. Po rozhovore s väzenským kaplánom Jernigan súhlasil s tým, že svoje telo poskytne na vedecký výskum a lekárske účely. Joseph Paul Jernigan bol popravený 5. augusta 1993 smrtiacou injekciou. Mŕtvola muža bola zamrazená v zmesi vody a želatíny pre stabilitu pri následnom rezaní. Telo bolo narezané na jeden milimeter hrubé plátky, neskôr nafotografované. Výsledkom bolo 1 871 snímok a tvoria akýsi Jernigranov sarkofág. Z tohto počtu som vybral 19 obrazov a následne pretvoril k vlastnému. V práci som si osvojil grafický charakter plošných spojov, komponentov mikrovlnnej rúry a častí rádia, ktorý som kombinoval s obrazom z videa.
4. Veronika Marek Markovičová
Matricu projektu Rastie(me) tvorí divoká príroda, zktorej sa vynárajú významy a obsahy prvých rokov manželstva, materstva a rodinného života. Esencie bytia, obalenej do symbolov. Autorka nás sprevádza haptickou skúsenosťou s matériou fotografie, keď dotyk a práca rukami umožňujú intímnejší
vzťah s dielom, ktorého projekčnou plochou je krajina ako ontologicky dokonalá konštanta. Okrem čisto fotografického a kolážového prístupu sa dostáva doslova do útrob instantnej snímky – fotografiu rozoberá a oddeľuje jej vrstvy, aby do nich následne mohla zasahovať vyškrabávaním, rytím,vyrezávaním. Jednoducho povedané, Rastie(me) rozpráva o období, keď sú zrazu od vás závislé tri malé deti, máte byť milujúcou manželkou, spokojnou gazdinkou, snažíte sa nespáchať profesijnú samovraždu, ráno vstať a prežiť ďalší deň.
(Text Anna M. Maximová)
5. Piotr Gąska
Kde je miesto fotografie v súčasnom svete ovládanom a zaplavenom vizuálnymi informáciami? Všade, jej miesto je všade. Škoda len, že si ju nevšímame. 3,5 miliardy fotografií nahrávaných denne na internet, to je impozantné číslo. Zlaté časy fotografie? Nemyslím si.Presýtenosť? Jednoznačne.
O čom je moja práca?Je súčasťou väčšieho celku, ktorý sa snaží rozprávať o:
- fotografii, ktorej klasická forma mizne,
- o tom, že na fotografiu sa už nepozeráme,
- o tom, že už nenosíme fotografie najbližších
v peňaženke,
- o tom, že rodinná fotografia zostane
najdôležitejšou fotografiou, akú vo svojom
živote urobíte,
- o tom, že jedna fotografia už nemení poria-
dok sveta.
...moja práca je o fotografii.
6. Andrej Danóczi
Robotic /2017, 9:04´/
Obrazy 4 (Red) /2017, 7:14´/
Ezop v moskovskom metre /2018, 6:37´/
Séria troch autorských surrealistických filmov v celkovej dĺžke 23 min. Každý z filmov využíva jednu z troch základnych RGB farieb a čierno-biele spektrum.
Fotografická tvorba Andreja Danócziho sa vyznačuje častým používaním výrazného zoomu, dôrazom na kompozíciu a striedmosťou vo využívani farieb.
7. Jana Gombiková
Porucha je séria portrétov ľudí s duševnými poruchami, doplnených rozhovormi. Fotografovanie a rozhovor je v prípade tohto súboru istou formou arteterapie, nielen pre fotografovaných, ale aj pre mňa ako autorku a zároveň človeka, ktorý má tiež skúsenosť s duševnými prob lémami. Je to forma vizuálneho dialógu, kde využívam pohyb a gesto ako spôsob, akým vizualizovať vnútorné prežívanie na úkor objektívnej reality. V súbore zámerne pracujem s expirovanými filmami a využívam ich nepredvídateľnosť a skryté vady na vytvorenie obrazu, ktorý krásny práve svojou nedokonalosťou.
8. Dušan Chrastina
Umelecké dielo „Sloboda / nesloboda“ od Dušana Chrastinu predstavuje objekt zhotovený z maskáčov, symbolizujúcich neslobodu a povinnosť spojenú s profesionálnou vojenskou službou. Absencia autora v diele odráža jeho osobnú premenu – odchod na dôchodok a rozhodnutie oslobodiť sa od zväzujúcich povinností, aby mohol prežívať slobodu vo všetkých jej podobách. Dielo otvára otázky o hraniciach osobnej slobody, možnostiach vlastného rozhodovania a hľadaní autentickej existencie, čím vyzýva diváka k zamysleniu nad univer zálnou hodnotou slobody v živote človeka.
9. Zovinec bros
Sociálne bubliny / komunita / rodina / jednotlivec. V našej tvorbe je dlhodobo nosnou témou domova pamäť. Projekt Bubliny sme realizovali formou ankety na festivale Pohoda 2023. Prostredníctvom pohotových odpovedí a pamätí respondentov sme chceli zaznamenať „časovú kapsulu“ rámec doby vzniku, ktorý je čitateľnejší a pochopiteľnejší až s odstupom času. Pýtali sme sa zdanlivo tri banálne otázky: Čoho máš prebytok? / Čoho máš nedostatok? / Čo je domov? Vyše sto respondentov v priebehu troch dní, v zložení všetkých vekových kategórií sa pre nás po stupne stávalo sociologickou sondou a pohnútkou pre realizáciu ďalšej sociálnej skupiny možno celého cyklu bublín.
