Zakliata Bratislava - kurátorský text

Autor: Filip Bielek

Kurátorka: Miroslava Urbanová

Fotoreport k výstave nájdete tu

Nedostupnosť bývania sa dostáva čoraz viac do pozornosti v rámci celospoločenského diskurzu – no ešte stále poväčšine ako diskusná téma v médiách analyzujúca dôvody tejto situácie či ako viac či menej prázdne sľuby v rámci predvolebných bojov o nájomnom bývaní. Avšak nielen to, kto je kúpnou (či skôr investično-kúpnou) silou či koľko nízkopríjmových hláv sa musí vyskladať do predražených podnájmov, je niečo, čo by nás malo zaujímať – ale aj to, čo, ako a pre koho sa stavia, do akého prostredia zasahuje svojou hmotou a ako ho spoluutvára.

Filip Bielek sleduje premeny mesta Bratislavy a vo svojich sociálne-kritických projektoch ich tematizuje s ironickým zveličením. Môžeme povedať, že jedným z hlavných zloduchov sa tu stáva developer – kapitalista, ktorý stavia nové downtowny a vytvára štvrte primárne pre klientelu, ktorá si dokáže zaplatiť ​​„nadštandard“. O svojom piesočku nediskutuje. Bielek sa však zároveň zamýšľa, čo sa stalo s kvalitou architektúry po páde komunizmu celkovo, lokalizuje ohniská diskusií o verejnom priestore a pozoruje, akým spôsobom sa tento priestor mení. Okrem voľnej sochy, plošných i priestorových objektov, kresby a provokatívnych komentárov na zalaminovaných áštvorkách je Bielek autorom monumentálnej realizácie na existujúcej budove pošty v Petržalke, zostavovateľom vreckového sprievodcu petržalskou architektúrou po roku 1989, amatérskym archivárom screenshotov článkov z kauzy okolo renovácie fasády hotelu Danube, či oduševnelým diskutérom v rozhovoroch o verejnom priestore.

Bielek vo svojej tvorbe zámerne pracuje s estetikou graficko-dizajnérskeho gýča či rozpoznateľne lacnými materiálmi akými sú zatepľovacie polystyrény a plast. Rovnako voľne či nedbalo narába pri ich prepájaní, ktorému dominuje dôraz na ideovú linku a poukazovanie na nesúlad v kompetenciách a rétorikách nielen zo strany investorstva, ale aj verejného činiteľstva pri tvorbe a zásahoch do verejného priestoru. Materiálové vytrhávanie z pôvodného kontextu vytvára nové, liečivo drzé kombinácie. Ich inscenácia v priestore je autorskou hrou s mierkami, materiálmi a formami, dekonštrukciou a odhalením neexistujúcich hodnotových základov na podloží slepého hromadenia kapitálu.

V Trenčíne tentokrát Bielek prezentuje svoje bratislavské projekty v geste podvratnej translokácie, ktorá však ostáva všetkým zúčastneným súčasťou slovenskej vizuálnej a sociálnej ne-kultúry. Bielek diseminuje predovšetkým obrazy postkomunistickej architektúry a tvorby verejného priestoru, ktoré doposiaľ v hlavnom meste vytvorilo minimum nekomerčných priestorov, dostupného bývania či stánkov kultúry. O rozvoji mesta totiž môžu vznikať krásne publikácie, no jeho rast by nemal byť na úkor zón, ktoré sú dôležité v celkovom ekosystéme a významných biotopoch. Tie si totiž nemajú ako potriasť s neviditeľnou rukou trhu, ktorá nebýva zrovna nápomocná – a predovšetkým nie tam, kde súťaženie nemá význam – na miestach, ktorých kvalita je založená na cykloch dlhších ako niekoľko ľudských životov. Aby sme sa my dokázali odcykliť z prístupu, ktorý sa pozerá primárne na profit a veľkolepé sľuby ostávajú uviaznuté v prvotriednej vizualizácii, zatiaľ čo vdychujeme výfukové plyny v podzemí v takzvanej autobusovej stanici čakajúc na environmentálne uvedomelú hromadnú dopravu, potrebujeme nastaviť pravidlá inak ako doteraz.

Bielek pozoruje tvorbu životného prostredia v Bratislave naprieč dekády so začiatkom v hromadnej výstavbe za socializmu, ideologické zafarbenia rétorík či ornamentov, ktoré tlmočia preferované naratívy. Zaujímajú ho materiály, ktoré určujú vzhľad, funkčnosť, ale aj hodnotové nastavenie v prístupe k architektúre.

A predovšetkým mu tlak zdvíhajú zásahy, ktoré poháňa libidózna sila hromadenia kapitálu smerujúca k neohraničenému rastu na úkor okolia. Jeho Zakliata Bratislava nie je rozprávkou, ale vyjadrením jeho dlhodobej frustrácie, občianskeho i autorského uchopenia témy, ktorá hýbe naším každodenným vnímaním sveta okolo nás.

Filip Bielek pochádza z Bratislavy. V roku 2010 absolvoval Školu umeleckého priemyslu Josefa Vydru v Bratislave na oddelení kameňosochárstva u akad. soch. Vojtecha Pohanku. Následne pokračoval v štúdiu na VŠVU v Bratislave na katedre Socha, Objekt, Inštalácia v ateliéri Socha v architektúre a verejnom priestore Doc. Mgr. art Patrika Kovačovského. V rokoch 2014 – 2015 absolvoval študijný pobyt na UAP Poznań (PL ) v ateliéri Marcina Berdyszaka.